Vírusová hepatitída typ C (HCV)

  • anti-HCV
  • anti-HCV konfirmačný test (imunoblot)
  • priamy dôkaz RNA HCV – kvantitatívne (PCR)
  • genotyp HCV

Infekčný zápal pečene typu C (Hepatitída C)

Pôvodca ochorenia

Vírus hepatitídy C (HCV)

Definícia

Hepatitída typu C môže byť akútne (trvá menej ako 6 mesiacov), väčšinou však chronické zápalové ochorenie pečene, pri ktorom vírusová infekcia pretrváva viac ako 6 mesiacov. Prítomnosť zápalových buniek spôsobuje zdurenie pečene, ktorý poškodzuje jej hlavné funkcie a môže vyústiť až do stvrdnutia – cirhózy alebo do rakoviny pečene. V Európe a v USA je považovaná za hlavnú  príčinu rakoviny pečene a indikáciu na jej transplantáciu.

Forma prenosu

HCV infekcia sa prenáša predovšetkým infikovanou krvou a telesnými tekutinami, pohlavným stykom (netradičné sexuálne praktiky) s infikovaným partnerom,  z  matky na dieťa počas pôrodu (riziko prenosu je 5-15%), používaním spoločných ihiel intravenóznymi užívateľmi drog, tetovaním, piercingom, používaním spoločných zubných kefiek a žiletiek, poranením infikovaným ostrým predmetom.  Spôsob prenosu je u 30 % prípadov neznámy.

K osobám so zvýšeným rizikom nákazy patria ľudia s vrodenou krvácavosťou (hemofíliou), pacienti po operáciách a matky po ťažkých pôrodoch s podanou transfúziou (predovšetkým v minulosti), darcovia a príjemcovia krvi pred rokom 1992, osoby po transplantácii orgánov alebo tkanív, dialyzovaní pacienti, zdravotnícki pracovníci, sexuálni partneri a rodinní príslušníci HCV pozitívnych osôb.

Riziko infekcie transfúziou krvi a krvnými derivátmi a transplantáciou orgánov je po zavedení povinného testovania darcov na prítomnosť protilátok proti HCV ako u nás, tak aj vo všetkých rozvinutých krajinách takmer nulové.

V niektorých rozvojových krajinách pri nedostatočnej úrovni dezinfekcie a sterilizácie zdravotníckych nástrojov a chýbajúcej alebo nekvalitnej laboratórnej diagnostiky je zvýšené riziko získania infekcie krvnou transfúziou, zubno-lekárskymi výkonmi a akupunktúrou.

Zdroj a rezervoár

Infikovaný človek

Inkubačná doba

6 - 8 týždňov, vzácnejšie až do 5 mesiacov

Mechanizmus vyvolania ochorenia

Vírus sa množí v bunkách pečene (hepatocyty) a v bielych krvinkách (B-lymfocyty) do extrémne vysokých hodnôt. Veľmi často takto vznikajú geneticky zmenené formy vírusu (mutanty), čo sťažuje imunitnému systému schopnosť zneškodniť infekciu. Infekcia má preto sklon prechádzať do chronického štádia. Za poškodenie pečene tak do značnej miery môžu imunitné reakcie.

Infekčná dávka

Nie je známa

Postihované systémy

Bunky pečene (hepatocyty)

Geografický výskyt

Ochorenie sa vyskytuje na celom svete. Jeho výskyt je vyšší (do 15%) v niektorých krajinách Afriky a Ázie.

Klinické príznaky

Zákernosť tejto infekcie spočíva v jej nenápadnom, miernom alebo až bezpríznakovom priebehu a v prechode do chronického štádia.

Akútna fáza ochorenia sa nevyznačuje špecifickými príznakmi, len asi v 10% prípadov pozorujeme ťažší priebeh: žltačka (zvýšenie žltého sfarbenia kože a  očného bielka, tmavý moč), únavnosť bez zjavnej príčiny, nechutenstvo, nutkanie na dávenie, bolesti kĺbov a svalov a svrbenie pokožky, úzkosť alebo depresia, citlivosť oblasti pod pravým rebrovým oblúkom. Priebeh ochorenia značne zhoršuje konzumácia alkoholu.

Chronická aktívna hepatitída sa rozvinie asi u 80%  neliečených infikovaných ľudí, z nich asi u 20 % vznikne v priebehu 20 rokov cirhóza – zjazvenie a stvrdnutie pečene s vysokým rizikom vzniku pečeňového zlyhania a rakoviny pečene (hepatocelulárneho karcinómu). 50 - 76 % nádorov pečene vzniká na základe neliečenej hepatitídy C.

Terapia

V posledných 10-12 rokoch bola štandardná terapia chronickej infekcie HCV založená na podaní kombinácie pegylovaných interferónov alfa ( PEG - IFN ) s ribavirínom. V roku 2011 vstúpila liečba vírusovej hepatitídy C do úplne nového obdobia, ktoré je charakterizované rýchlym prienikom tzv. priamo pôsobiacich virostatík (DAA , Directly Acting Antivirals ) do terapeutických kombinácií HCV infekcie .

Prevencia

Prevencia ochorenia spočíva predovšetkým v opatreniach na zabránenie kontaktu s infikovanou krvou alebo telesnými tekutinami, prísny výber darcov krvi a iných biologických tkanív (skríningové vyšetrenia ukazovateľov vírusovej hepatitídy C). Veľmi dôležitým preventívnym opatrením je výmenný program striekačiek a ihiel pre drogovo závislých ako i výchova ľudí (najmä mladých) k bezpečnejšiemu pohlavnému životu a vyhýbanie sa tetovaniu, piercingu a akupunktúre v krajinách s nedostatočným hygienickým  štandardom.

Aktívna imunizácia

Špecifická prevencia hepatitídy C očkovaním nie je k dispozícii.

Imunita po prekonaní ochorenia

Prekonaná infekcia nezanecháva imunitu.

Laboratórna diagnostika

Laboratórna diagnostika je založená na stanovení protilátok proti vírusu hepatitídy C. Anti-HCV protilátky sú detegované väčšinou za 6 - 8 týždňov po získaní infekcie. Pri akútnych vírusových hepatitídach s anti-HCV negatívnym nálezom a bez známok infekcie HAV a HBV je potrebné vyšetrenie anti-HCV po niekoľkých týždňoch zopakovať. V týchto prípadoch je indikované stanovenie vírusovej nukleovej kyseliny HCV RNA, ktorá je dokázateľná už o niekoľko dní po infekcii. S prechodom do chronického štádia sa protilátková odpoveď naopak zvýrazňuje. Vyšetrením protilátok nemožno odlíšiť akútnu a chronickú infekciu. Stanovenie HCV RNA je významné najmä u chorých s neurčitým výsledkom testu anti-HCV. Pozitívny dôkaz HCV RNA metódou PCR znamená na rozdiel od dôkazu anti-HCV protilátok – aktívnu infekciu HCV. Stanovenie jednotlivých genotypov vírusu hepatitídy C a kvantitatívne stanovenie HCV RNA PCR je dôležité pre vyhodnotenie účinnosti liečby, resp. je kritériom pre rozhodovanie o jej trvaní.

Biologické vzorky,  odber biologického materiálu a transport do laboratória

  • Odber materiálu pre stanovenie protilátok:

    Odoberá sa krv v množstve 5 – 7 ml do špeciálnej odberovej súpravy určenej na odber a transport krvi. Na získanie plazmy sa používa odberová súprava s EDTA a na získanie séra sa používa odberová súprava s gélovým separátorom. Odobratú krv je vhodné nechať stáť pri izbovej teplote 60 – 120 min. Do 24 hodín sa môže krv transportovať pri izbovej teplote. Ak transport vyžaduje dlhší čas je potrebné oddeliť sérum resp. plazmu. Vzorka je potom stabilná pri teplote 20-25 °C minimálne ďalších 72 hod.

  • Odber a uskladnenie materiálu  pre dôkaz HCV RNA, genotypu a subtypu HCV:

    Pre vyšetrenie je potrebný min. 1 ml séra alebo plazmy. Na získanie plazmy sa používa odberová súprava s EDTA a na získanie séra sa používa odberová súprava s gélovým separátorom. Odobratú krv je vhodné nechať stáť pri izbovej teplote 60 – 120 min. Do 24 hodín sa môže krv transportovať pri izbovej teplote. Ak transport vyžaduje dlhší čas je potrebné oddeliť sérum resp. plazmu. Vzorka je potom stabilná pri teplote 2 až 30 °C ďalších 24 hod, pri teplote 2 až 8 °C do 72 hod.

    Vzorky séra resp. plazmy sa môžu skladovať pri teplote - 18 °C do - 80 °C cca. 6 týždňov. Počas transportu je potrebné zabezpečiť príslušnú teplotu. V prípade, že sa transportujú zmrazené vzorky, je potrebné túto skutočnosť uviesť na sprievodnom lístku.