Vírusová hepatitída typ B (HBV)

  • HBsAg
  • HBsAg - konfirmačný test
  • anti-HBs
  • anti-HBc IgM
  • anti-HBc
  • HBeAg
  • anti-HBe
  • priamy dôkaz DNA HBV – kvantitatívne (PCR)

Vírusový zápal pečene typu B (Hepatitída B)

Pôvodca ochorenia

Vírus hepatitídy B (HBV)

Definícia

Vírus hepatitídy B (HBV) spôsobuje vírusový zápal pečene (sérová hepatitída). Infekcia sa nedostáva do tela  cez zažívací trakt, ale najčastejšie podaním kontaminovaných krvných derivátov v zdravotníckych zariadeniach, prípadne kontaminovanými nástrojmi, injekčnými ihlami, kontaktom s krvácajúcou kožu alebo sliznicou infikovaného človeka. Riziko prenosu transfúziou krvi je po zavedení účinných metód kontroly darcov krvi dnes už minimálne. K infekcii môže dôjsť aj pohlavným stykom, prenosom z matky na dieťa počas pôrodu, drobnými poraneniami u holičov, pedikérov, pri tetovaní, atď. Infekcia sa môže preniesť aj inými telovými tekutinami infikovaného človeka. Medzi ohrozené skupiny osôb patria užívatelia drog podávaných do žily, osoby striedajúce sexuálnych partnerov, dialyzovaní pacienti a príjemcovia krvi, pacienti s dedičnou krvácavosťou (hemofília), pacienti po transplantácii, deti matiek s chronickou hepatitídou B, zdravotnícky personál, mentálne postihnuté osoby a pod.

Zdroj

Človek s akútnou alebo chronickou infekciou (aj bez príznakov ochorenia)

Rezervoár

Človek

Inkubačná doba

1 až 6 mesiacov, priemerne 2-3 mesiace

Mechanizmus vyvolania ochorenia

Vírus hepatitídy B poškodzuje pečeňové bunky, čím spôsobí zápalové ochorenie pečene.

Infekčná dávka

10-7 ml infekčnej krvi, čo je veľmi nízka dávka.

Postihované systémy

Pečeň

Geografický výskyt

Ochorenie sa vyskytuje na celom svete, najvyšší výskyt je v krajinách juhovýchodnej Ázie, v oblasti Tichého oceánu, na Strednom východe a v subsaharskej Afrike

Klinické príznaky

Pod pojmom hepatitída rozumieme ochorenie, ktoré je spojené  s poškodením pečeňových buniek a so zápalom pečene. Klinicky možno rozoznať akútnu hepatitídu B, chronickú hepatitídu B, bezpríznakové nosičstvo VHB a  karcinóm pečene. Akútna hepatitída B najčastejšie prebieha bez klinických prejavov alebo vo forme ľahkého ochorenia s chrípkovými a zažívacími príznakmi. Obyčajne to býva strata chuti do jedla, únava, bolesť svalov a kĺbov, zvýšená teplota a zvracanie. Asi u 30 až 50 % chorých sa môže objaviť žĺtačka (ikterus) so žltým zafarbením kože, slizníc a očných bielkov, tmavo sfarbeným močom a svetlou stolicou. Ochorenie obyčajne končí spontánnym uzdravením a netrvá dlhšie ako 6 mesiacov. Pokiaľ infekcia pretrváva viac ako 6 mesiacov považuje sa za chronickú formu hepatitídy B. Ochorenie prechádza do chronickej formy asi u 5 až 10 % dospelých. U malých detí je pravdepodobnosť prechodu do chronického štádia oveľa väčšia a ochorenie prebieha častejšie bez príznakov. V prípade chronickej infekcie môže byť pacient dlhodobo úplne bez ťažkostí a prvé príznaky sa môžu objaviť až pri pokročilom poškodení, resp. až pri zlyhaní pečene. Aj chronická hepatitída môže po rôzne dlhom čase skončiť spontánnym uzdravením, ale často vedie k rozvoju cirhózy pečene, alebo až do vzniku rakoviny pečene (hepatocelulárny karcinóm). Veľmi vzácne môže byť priebeh ochorenia  extrémne rýchly a ťažký, tzv. fulminantná forma, pri ktorom môže dôjsť k zlyhaniu pečene a k úmrtiu. Vírus je prítomný v krvi od druhej polovice inkubačnej doby a u väčšiny chorých vymizne v priebehu akútnej fázy. U určitého počtu pacientov však môže vírus pretrvávať v organizme a vzniká dlhodobé nosičstvo.

Terapia

Liečba akútnej hepatitídy B je len symptomatická - má podporný charakter. Dôležitá je diéta, pokoj, obmedzenie fyzickej námahy, zákaz konzumácie alkoholu. Súčasťou liečby sú aj vitamíny a rôzne výťažky z bylín a rastlín na ochranu a podporu  pečene (hepatoprotektíva). V liečbe chronickej hepatitídy B sa používajú dve stratégie, ktorých cieľom je čo najviac potlačiť množenie vírusu a dosiahnuť tým spomalenie alebo úplné zastavenie vývoja choroby smerom k cirhóze a zlyhaniu pečene.

  1. Interferóny - patria medzi bielkoviny, ktoré sa prirodzene tvoria v bunkách, pôsobia proti zápalom a vírusovým infekciám a zohrávajú úlohu v prirodzenom ochrannom mechanizme imunitného systému.
  2. Virostatiká – protivírusové lieky,  ktoré  pôsobia tak, že sa snažia obmedziť množenie vírusu v bunke tým, že blokujú niektorý vírusový enzým, čo je možné len do určitej miery. Sú veľmi drahé, a preto sa používajú len pri systémových vírusových infekciách (postihujúcich celé telo a viac orgánov).

Táto špecifická antivírusová liečba prebieha v špecializovaných centrách pre liečbu vírusových hepatitíd.

Prevencia

Prevencia ochorenia spočíva predovšetkým v opatreniach na zabránenie kontaktu s infikovanou krvou alebo telesnými tekutinami, prísny výber darcov krvi a iných biologických tkanív. Veľmi dôležitým preventívnym opatrením je výmenný program striekačiek a ihiel pre drogovo závislých ako i výchova najmä mladých ľudí k bezpečnejšiemu pohlavnému životu.

Aktívna imunizácia

Najúčinnejšou prevenciou je očkovanie proti hepatitíde B. Vakcína je bezpečná a účinná, bežne je k dispozícii aj kombinovaná vakcína proti hepatitíde A a B.

Imunita po prekonaní ochorenia

Po úspešnom vyliečení akútnej infekcie a vytvorení protilátok zostáva  celoživotná imunita.

Laboratórna diagnostika

Diagnóza sa stanovuje na základe anamnézy, fyzikálneho nálezu a laboratórnych vyšetrení. Laboratórny dôkaz infekcie HBV sa opiera o vyšetrenia biochemické, hematologické, sérologické a molekulárnobiologické. Biochemické testy poukazujú na zvýšenú aktivitu pečeňových enzýmov – transamináz, zvýšený bilirubín v krvi ako aj prítomnosť bilirubínu v moči. Pre potvrdenie diagnózy hepatitídy B sa využíva viacero markerov (ukazovateľov):

  • HBsAg - je povrchový antigén vírusu, ktorého prítomnosť indikuje nastupujúcu infekciu alebo chronické nosičstvo.
  • anti-HBs - sú protilátky proti HBsAg, ktoré sa obyčajne objavujú po vymiznutí HBsAg z krvi, obvykle asi 6 mesiacov po infekcii, ale ich detekcia nepostačuje ako jediný ukazateľ na potvrdenie prekonanej infekcie.
  • anti-HBc -  sú protilátky proti antigénu jadra vírusu a objavujú sa krátko po HBsAg a dosahujú maximum počas akútnej fázy pred nástupom anti-HBs. Môžu byť dvojakého typu:
    • a) anti-HBc IgM – tzv. včasné protilátky , ktoré sa detekujú počas akútnej infekcie a vymiznú po jej odznení
    • b) anti-HBc IgG – tzv. pamäťové protilátky, ktoré pretrvávajú v sére roky.
  • HBeAg - antigén vírusu hepatitídy B niekedy prítomný v krvi počas akútnej infekcie, potom zvyčajne vymizne, ale niekedy pretrváva počas chronického ochorenia. Slúži na stanovenie štádia infekcie.
  • anti-Hbe - protilátky objavujú prechodne počas rekonvalescencie, nechráni proti opakovanej infekcii, slúžia na stanovenie štádia infekcie.

Na vyšetrenie sa používa metóda ELISA a chemiluminiscenčná metóda CMIA  Na zaradenie pacienta do terapie a sledovanie účinnosti liečby sa využíva kvantitatívny test PCR, ktorý  vypovedá o tom, koľko kópií vírusu je v 1 ml krvi.

Odber biologického materiálu a transport do laboratória

Na vyšetrenie markerov VHB sa odoberá krv v množstve 5 – 7 ml do špeciálnej odberovej súpravy určenej na odber a transport krvi. Do dvoch hodín sa môže krv transportovať pri izbovej teplote. Ak transport vyžaduje dlhší čas je potrebné vzorku transportovať a uchovávať pri  teplote.

Odber a uskladnenie materiálu  pre dôkaz DNA HBV

Pre vyšetrenie je potrebnýh min. 1 ml séra alebo plazmy. Krv sa odoberá do separačných skúmaviek pre sérum. Plnú krv je možné uskladňovať pri teplote 2-25 °C maximálne 6 hod. po odbere. Separáciu séra je potrebné urobiť do 6 hodín  po odbere, a to odstredením pri 800-1600 x g po dobu 20 minút pri izbovej teplote. Separované sérum sa prenesie v objeme 1100- 1200 µl pre jedno vyšetrenie do sterilnej polypropylénovej skúmavky o objeme 2,0 ml so skrutkovým uzáverom (napr. Sarsted 72.694.006).

Vzorky séra sa môžu uskladňovať a transportovať pri teplote 2-8 °C do 3 dní alebo v zmrazenom stave pri teplote - 20 °C do - 80 °C. Vzorky pri teplote - 20 °C do - 80 °C sa môžu skladovať cca. 6 týždňov. Počas transportu je potrebné zabezpečiť príslušnú teplotu. V prípade, že sa transportujú zmrazené vzorky, je potrebné túto skutočnosť uviesť na sprievodnom lístku.