Vírusová hepatitída typ A (HAV)

  • anti-HAV IgM
  • anti-HAV IgG

Infekčný zápal pečene typu A (Hepatitída A)

Charakteristika

Hepatitída  typu  A  je  prenosné,  infekčné  ochorenie,  ktorého  pôvodcom  je  vírus hepatitídy A. Je známa ako tzv. choroba špinavých rúk. U človeka spôsobuje vírusový zápal pečene, ktorý má dobrú prognózu, pretože väčšinou neprechádza do chronického štádia a človek sa uzdravuje po 2 až 4 týždňoch bez následkov.

Forma prenosu

Vírus hepatitídy A sa najčastejšie prenáša priamym stykom t.j. špinavými rukami (sporadický výskyt), obyčajne pri nedodržaní zásad osobnej hygieny, pri tesnom kontakte, hlavne v rodinách a v detských kolektívoch, alebo nepriamo kontaminovanou vodou a potravinami (epidémie). Je to tzv. fekálno-orálna cesta prenosu zažívacím traktom. Prenos infikovanou krvou je vzácny, vzhľadom k tomu, že vírus je prítomný v krvi len krátkodobo, vylúčený však nie je. Je možný aj prenos  pohlavným stykom (aj análny a orálny sex).

Zdroj a rezervoár

Infikovaný človek, kontaminovaná voda a potraviny, infekčným materiálom je stolica a v krátkom období aj krv infikovaného človeka.

Inkubačná doba

15 – 45 dní

Mechanizmus vyvolania ochorenia

Vírus sa množí pravdepodobne nielen v bunkách tenkého čreva, ale aj v bunkách žalúdka a hrubého čreva. Do pečene sa dostáva krvným obehom a množí sa v bunkách pečene, odkiaľ sa uvoľňuje do žlče, krvi a vylučuje sa stolicou. Poškodenie pečeňových buniek je sprevádzané klinickými príznakmi.

Geografický výskyt

Ochorenie sa vyskytuje na celom svete.

Klinické príznaky

Klinicky delíme ochorenie na dve štádia 1. preikterické (bez žĺtačky) a 2. ikterické (žĺtačkové)).

  1. Preikterické štádium - trvá od 3 - 25 dní, začína sa neurčitými, väčšinou chrípkovými príznakmi. Toto obdobie môže pokračovať s príznakmi postihnutia zažívacieho traktu (nechutenstvo, zvracanie, hnačky, nechuť k mastným jedlám, chudnutie), u časti pacientov dominuje obraz mnohopočetného postihnutia kĺbov. Vzácne môže byť postihnutá aj nervová sústava alebo koža, vo forme rôznych kožných výsypov.
  2. Ikterické štádium – prejaví sa žltými očnými bielkami, žltou kožou, tmavým močom a svetlou stolicou, zväčšenou a bolestivou pečeňou. Často môže infekcia prebiehať bez symptómov, zmenené sú len pečeňové testy. V sére sa objavujú zvýšené hladiny enzýmov ALT a AST. V Vytvárajú sa špecifické protilátky triedy IgM  (včasné, krátkodobé) a triedy  IgG (pamäťové, celoživotné).

Terapia

Liečba akútnej infekčnej hepatitídy typu  je komplexná a zahŕňa:

  • režimové opatrenia – pokoj na lôžku väčšinou na infekčnom oddelení, pokoj nemusí byť absolútny
  • diéta – v prvých dňoch sacharidová, s dočasným vylúčením mastných jedál, neskôr po odznení zažívacích problémov sa pridávajú aj bielkoviny.
  • medikamentózna - látky na podporu funkcie pečene (hepatoprotektíva), vitamíny skupiny B, vitamíny C a K. V závažných prípadoch s rizikom rozvoja pečeňovej kómy je opodstatnené aj podávanie kortikosteroidov.
  • pasívna imunizácia (imunoglobulín) a aktívna imunizácia u osôb, ktoré sa dostali do kontaktu s infekciou možno zabrániť rozvoju ochorenia podaním ľudského imunoglobulínu  alebo včasným očkovaním (aktívna imunizácia).

Prevencia

Vírus hepatitídy A je značne odolný proti vplyvom vonkajšieho prostredia. Spoľahlivo sa ničí až autoklávovaním (v špeciálnom zariadení pri zvýšenom tlaku pri teplote 120 ˚C počas 30 minút). Z oxidačných činidiel sú účinné najmä chlórové dezinfekčné preparáty (vírus je však rezistentný proti pôsobeniu chlóru v koncentráciách, ktoré sa používajú pre prípravu pitnej vody), kyselina peroctová; z aldehydových činidiel sa najčastejšie používajú glutaraldehyd alebo formaldehyd.

K základným opatreniam pre prevenciu nákazy patrí:

  • dodržiavanie zásad osobnej hygieny a hygieny prostredia,
  • zabezpečovanie zásobovania pitnou vodou (ochrana vodných zdrojov a zásobární),
  • ochrana potravín pred kontamináciou,
  • správna likvidácia ľudských fekálií.

Aktívna imunizácia

Najúčinnejšou prevenciou je očkovanie proti hepatitíde A. Vakcína je bezpečná a účinná, bežne je k dispozícii aj kombinovaná vakcína proti hepatitíde A a B.

Imunita po prekonaní ochorenia

Po úspešnom vyliečení akútnej infekcie a vytvorení protilátok zostáva celoživotná imunita.

Laboratórna diagnostika

V rámci špecifickej virologickej diagnostiky sa najčastejšie využíva dôkaz tzv. včasných protilátok triedy IgM, ktoré metódou enzýmovej imunoanalýzy (CMIA, ELISA, CLIA a pod.). Tieto protilátky sú obyčajne detekovateľné už v 3. – 4. týždni po nákaze, dajú sa zistiť skoro vždy po nástupe klinických symptómov a pretrvávajú 2 – 6 mesiacov po infekcii. Po 3 - 4 ďalších týždňoch nastupujú aj protilátky triedy IgG , ktoré ostávajú v sére  celoživotne prítomné. Protilátky triedy IgG sa vytvoria v krvi aj po očkovaní.

Biologické vzorky,  odber biologického materiálu a transport do laboratória

Odoberá sa krv v množstve 5 – 7 ml do špeciálnej odberovej súpravy určenej na odber a transport krvi. Do dvoch hodín sa môže krv transportovať pri izbovej teplote. Ak transport vyžaduje dlhší čas, je potrebné vzorku transportovať a uchovávať pri teplote 2 - 8˚C (teplota v chladničke).