Infekcia vírusom varicella - zoster (VZV)

  • anti-VZV IgM
  • anti-VZV IgG
  • dôkaz autochtónnej produkcie anti-VZV IgG (výpočet protilátkového indexu)
  • priamy dôkaz DNA VZV – kvalitatívne (PCR)
  • priamy dôkaz DNA VZV – kvantitatívne (PCR) – u vybraných pacientov

Klinický význam

Infekcie vírusom varicella-zoster (VZV) sú v ľudskej populácii veľmi časté a prebiehajú spravidla bez závažnejších príznakov (okrem osôb so zníženou imunitou). Po uzdravení VZV doživotne pretrváva v senzorických gangliách  pozdĺž chrbtice alebo v gangliu trojklaného nervu. Z rôznych dôvodov môže nastať jeho reaktivácia. Vírus sa z ganglia šíri pozdĺž nervových vlákien do oblasti kože inervovanej z tohto ganglia a spôsobí lokalizovanú vezikulóznu vyrážku – pásový opar (herpes zoster).

Primárne infekcie vírusom VZV prebiehajú väčšinou v detskom veku (viac ako 90 %). Vyvolávajú benígne celkové ochorenie ovčie kiahne.

Ťažší komplikovaný priebeh môže mať primárna infekcia u detí s defektom imunity, adolescentov a dospelých (zápal pľúc, ktorý môže byť smrteľný). VZV môže spôsobiť meningoencefalitídu s prevahou postihnutia mozočka alebo pneumóniu, závažné sú infekcie predovšetkým u imunodeficientných (predovšetkým onkologických) pacientov.

Aj osoby s prítomnosťou anamnestických protilátok sa výnimočne môžu znovu infikovať VZV (hlavne staršie osoby, resp. pacienti so zníženou imunitou).

Z komplikácií herpes zoster sú popri bakteriálnej superinfekcii najobávanejšie postihnutie oka (keratitída, iridocyklitída až panoftalmitída) a obrny lícnych či okohybných nervov.

Osobitne nebezpečné je ochorenie u séronegatívnych tehotných žien. Vplyvom kongenitálnej infekcie môže dôjsť k potratu alebo embryonálnemu varicelovému syndrómu u novorodenca. U novorodencov, ktorí prídu do kontaktu s VZV po pôrode, sa iba veľmi zriedkavo vyvinie ochorenie, keďže väčšina matiek je séropozitívna (ochrana transplacentárne prenesenými protilátkami). Jednou z úloh programov prenatálnej starostlivosti by mal byť skríning a poskytnutie profylaxie pre anti-VZV IgG negatívne ženy.

Doporučené postupy pre laboratórnu diagnostiku infekcií vírusom varicella-zoster

Varicella (v prípade nejednoznačnej diagnózy !)

  1. základné:
    • dôkaz špecifických protilátok proti VZV – zo séra
      • na žiadanku uviesť anti-VZV IgM, IgG
  2. nadstavbové:
    • dôkaz VZV - ster z lézie, tekutina z pľuzgierika
      • na žiadanku uviesť: VZV PCR
    • dôkaz VZV - periférna krv (do EDTA)
      • na žiadanku uviesť: VZV PCR

Herpes zoster (v prípade nejednoznačnej diagnózy !)

  1. základné:
    • dôkaz VZV - ster z lézie, tekutina z pľuzgierika
      • na žiadanku uviesť: VZV PCR
  2. doplňujúce:
    • dôkaz špecifických protilátok proti VZV – zo séra
      • na žiadanku uviesť anti-VZV IgM, IgG

Ochorenie novorodencov

  1. základné:
    • dôkaz VZV - ster z lézií, sekrét respiračného traktu, sliny; likvor
    • dôkaz VZV - periférna krv (do EDTA)
      • na žiadanku uviesť: VZV PCR kvalitatívne/kvantitatívne
  2. doplňujúce:
    • dôkaz špecifických protilátok proti VZV – zo séra
      • na žiadanku uviesť anti-VZV IgM, IgG

Ochorenie nervovej sústavy

  1. základné:
    • dôkaz VZV – likvor; (pri podozrení na vaskulitídu krv do EDTA)
      • na žiadanku uviesť: VZV PCR kvalitatívne/kvantitatívne
    • dôkaz špecifických protilátok proti VZVparalelný odber likvoru a séra (časť likvoru a séra zaslať do likvorologického laboratória na stanovenie o.i. celkového IgG a albumínu)
      • na žiadanku uviesť anti-VZV IgM, IgG; resp. stanovenie intratekálnej syntézy

Ochorenie oka

  1. základné:
    • dôkaz VZV – očná tekutina, prípadne ster z rohovky, spojovkového vaku, biopsia, slzy
      • na žiadanku uviesť: VZV PCR kvalitatívne/kvantitatívne
    • dôkaz špecifických protilátok proti VZVparalelný odber očnej tekutiny a séra (časť očnej tekutiny a séra zaslať do likvorologického laboratória na stanovenie o.i. celkového IgG a albumínu)
      • na žiadanku uviesť anti-VZV IgM, IgG; resp. stanovenie intraokulárnej syntézy

Ochorenie u imunodeficientných pacientov

  1. základné:
    • dôkaz VZV - ster z lézií, sekrét respiračného traktu, sliny, BAL, výter z nosohltanu, biopsia; likvor
    • dôkaz VZV - periférna krv
      • na žiadanku uviesť: VZV PCR kvalitatívne/kvantitatívne

Metódy

  • ELISA – enzýmová imunoanalýza (VZV IgM – kvalitatívna; VZV-IgG – kvantitatívna [mIU/ml]); dôkaz autochtónnej produkcie špecifických IgG
  • PCR – polymerázová reťazová reakcia (nested end-point) pre detekciu VZV DNA
  • * Kvantitatívna PCR (real-time) –  pre stanovenie nálože VZV  DNA (kópie DNA/ml)
  • Kvantitatívna VZV PCR len u vybraných pacientov s pozitívnym výsledkom kvalitatívnej VZV PCR

Klinický materiál

Pre dôkaz špecifických protilátok:

venózna krv odobratá do skúmavky so separátorom séra (gélový, resp. guličkový)

Stanovenie autochtónnej produkcie anti-VZV IgG

paralelný odber likvoru / očnej tekutiny a séra (časť likvoru / očnej tekutiny a séra zaslať do likvorologického laboratória na stanovenie o.i. celkového IgG a albumínu)

PCR metóda

Likvor, očná tekutina, ster zo spojovkového vaku,  biopsia, bronchoalveolárna laváž (BAL), amniotická tekutina, vaginálny sekrét/laváž, ster z kožných a slizničných lézií, výnimočne nezrazená krv, plazma, leukocyty.

Pokyny k odberu

Likvor, BAL, plazma, punktáty, očná tekutina sa odoberá do sterilných skúmaviek v minimálnom množstve 0,5 - 1 ml.

Stery sa odoberajú sterilným tampónom (nie detoxikovaným) do prázdnej sterilnej skúmavky.

Tkanivá (cca 1 x 1 x 1 mm) sa odoberajú do prázdnej sterilnej skúmavky.

Krv sa odoberá asepticky do skúmavky s EDTA (ako na krvný obraz) v množstve, ktoré odporúča výrobca.

Odbery sa vykonávajú asepticky, vzorky sa okamžite zašlú do laboratória pri teplote 2 - 8 ºC (maximálne do 6 hod. po odbere). V prípade dlhšie trvajúceho transportu sa vzorky zamrazia pri -25 ± 6 °C.