Infekcia vírusmi herpes simplex (HSV-1, HSV-2)

  • anti-HSV 1/2 IgM
  • anti-HSV 1/2 IgG
  • dôkaz autochtónnej produkcie anti-HSV 1,2 IgG (výpočet protilátkového indexu)
  • priamy dôkaz DNA HSV1 – kvalitatívne (PCR)
  • priamy dôkaz DNA HSV1 – kvantitatívne (PCR) – u vybraných pacientov
  • priamy dôkaz DNA HSV2 – kvalitatívne (PCR)

Klinický význam

Herpes simplex vírus (HSV) existuje v dvoch antigénne i biologicky odlišných typoch: HSV-1 a HSV-2. Po primárnej infekcii vírus zostáva v organizme v latentnej forme (v nervových gangliách). Občas sa reaktivuje, pozdĺž nervov sa dostáva späť do kože alebo sliznice, kde vyvoláva klinické prejavy označované ako endogénna reinfekcia, reaktivácia alebo recidíva.

Väčšina primárnych infekcií prebieha v detstve bez závažnejších príznakov (herpetická gingivostomatitída), u adolescentov a mladých dospelých pod obrazom faryngitídy, výnimočne ako opar pery, nosa, tváre a vonkajšieho ucha.

Opakujúce sa neliečené infekcie očí (keratokonjunktivitída, chorioretinitída) môžu viesť k závažnému poškodeniu zraku.

Najzávažnejším prejavom herpetickej infekcie u imunokompetentných osôb sú herpetické neuroinfekcie (encefalitída, meningoenefalitída).

Jednou z najčastejšie sexuálne prenosných nákaz je genitálny opar (vyvolaný HSV-1, resp. HSV-2). Predpokladá sa, že asi 60% primárnych genitálnych infekcií má asymptomatický priebeh alebo majú lézie iba v oblastiach, kde je ich ťažké objaviť (napr. cervix).

U imunodeficitných osôb majú primárne i rekurentné symptomatické infekcie ťažší priebeh pod obrazom napr.: ezofagitídy, pneumónie, ťažkých kožných foriem (generalizovaná herpetická infekcia).

Ďalšou rizikovou skupinou pre ťažký priebeh HSV infekcií sú novorodenci. Infekcia sa môže manifestovať ako ochorenie očí, mozgu, pľúc, pečene, kože a úst novorodenca, encefalitída alebo celkové diseminované ochorenie. Neonatálne infekcie z dôvodu nezrelosti imunitného systému novorodenca majú väčšinou ťažký až fatálny priebeh.

Jediným zdrojom vírusu je infikovaný človek. Pri oboch typoch HSV dochádza k infekcii kontaktom s infekčnými sekrétmi z mukóznych povrchov (ústa, genitálny trakt, anus) alebo kontaktom s léziami aj z iných oblastí (oči, trup, prsty rúk a i.).

Prevalencia protilátok proti HSV-1 varíruje podľa geografickej oblasti, veku a typu populácie a odhaduje sa u dospelých jedincov v produktívnom veku na 50 - 90 %. Pozoruje sa aj zvyšovanie prevalencie protilátok proti HSV-2. Výskyt sa pohybuje od 15 % (u žien v produktívnom veku) až po 60 - 90 % (u žien poskytujúcich sexuálne služby).

Sérologická diagnostika sa v našom  laboratóriu opiera o dôkaz špecifických IgM a IgG protilátok. Primárna infekcia je charakteristická prítomnosťou špecifických IgM protilátok, ktoré sú detegovateľné niekoľko dní po infekcii a pretrvávajú asi 6 týždňov. Pri reaktivácii infekcie sa môžu IgM protilátky môžu alebo nemusia detegovať. Primárna infekcia je sprevádzaná aj sérokonverziou IgG protilátok, obyčajne o 4 - 6 týždňov po infekcii. Pri rekurentných infekciách je vzostup IgG protilátok v sére vzácny. Väčšina protilátok je však namierených proti vírusovým glykoproteínom, ktoré sú v oboch typoch HSV antigénne takmer identické. Preto väčšina sérologických testov  nie je schopná odlíšiť protilátky typu 1 a 2 a dochádza k skríženým reakciám. Sérológia má teda význam najmä pri primárnych HSV infekciách a v iných prípadoch je vhodné vyšetrenie doplniť priamym dôkazom HSV (napr. metódou PCR) z vhodných typov materiálov (ster z lézií, likvor a iné).

Komplikáciou interpretácie výsledkov vyšetrení metódou PCR v niektorých klinických materiáloch je skutočnosť, že vírus v obmedzenej miere vylučuje väčšina zdravej populácie. Vyšetrenie je vždy treba interpretovať v súvislosti s klinickým stavom a výsledkami ostatných laboratórnych vyšetrení.

Doporučené postupy pre laboratórnu diagnostiku infekcií vírusmi
herpes simplex 1, herpes simplex 2

Ochorenie kože a slizníc  (v prípade nejednoznačnej diagnózy)

  1. základné:
    • dôkaz HSV - ster z lézie, tekutina z pľuzgierika (nie je doporučená incízia)
      • na žiadanku uviesť: HSV-1 PCR, prípadne i HSV-2 PCR
  2. doplňujúce:
    • dôkaz špecifických protilátok proti HSV – zo séra
      • pri primoinfekcii resp. pre stanovenie sérologického statusu
      • na žiadanku uviesť anti-HSV 1/2 IgM, IgG

Sexuálne prenosné ochorenie

  1. základné:
    • dôkaz HSV – cervikovaginálna laváž, ster z lézie, tekutina z pľuzgierika, vaginálny sekrét
      • na žiadanku uviesť: HSV-1 a HSV-2 PCR
  2. doplňujúce:
    • dôkaz špecifických protilátok proti HSV – zo séra
      • pri primárnej infekcii resp. pre stanovenie sérologického statusu
      • na žiadanku uviesť anti-HSV 1/2 IgM, IgG

Ochorenie novorodencov

  1. základné:
    • dôkaz HSV - ster zo slizníc (spojovka, nosohltan) alebo kožných lézií, sekrét respiračného traktu, sliny; likvor
    • dôkaz HSV - periférna krv do EDTA
      • na žiadanku uviesť: HSV-1 a HSV-2 PCR
  2. doplňujúce:
    • dôkaz špecifických protilátok proti HSV – zo séra
      • na žiadanku uviesť anti-HSV 1/2 IgM, IgG

Ochorenie nervovej sústavy

  1. základné:
    • dôkaz HSV – likvor; (pri podozrení na virémiu i krv (do EDTA))
      • na žiadanku uviesť: HSV-1 a HSV-2 PCR
    • dôkaz špecifických protilátok proti HSV – paralelný odber likvoru a séra (časť likvoru a séra zaslať do likvorologického laboratória na stanovenie o.i. celkového IgG a albumínu)
      • na žiadanku uviesť anti-HSV 1/2 IgM, IgG; resp. stanovenie intratekálnej syntézy

Ochorenie oka

  1. základné:
    • dôkaz HSV – očná tekutina, prípadne ster z rohovky, spojovkového vaku, biopsia; (pri podozrení na virémiu i krv (do EDTA))
      • na žiadanku uviesť: HSV-1 PCR, prípadne i HSV-2 PCR
    • dôkaz špecifických protilátok proti HSV – paralelný odber očnej tekutiny a séra (časť očnej tekutiny a séra zaslať do likvorologického laboratória na stanovenie o.i. celkového IgG a albumínu)
      • na žiadanku uviesť anti-HSV 1/2 IgM, IgG; resp. stanovenie intraokulárnej syntézy

Generalizovaná infekcia u imunodeficientných pacientov

  1. základné:
    • dôkaz HSV - ster zo slizníc (spojovka, nosohltan) alebo kožných lézií, sekrét respiračného traktu, sliny; likvor; biopsia z postihnutého orgánu
    • dôkaz HSV - periférna krv do EDTA
      • na žiadanku uviesť: HSV-1 a HSV-2 PCR

Metódy

  • ELISA – enzýmová imunoanalýza (HSV 1/2 IgM – kvalitatívna; HSV 1/2 -IgG – kvantitatívna); dôkaz autochtónnej produkcie špecifických IgG
  • PCR – polymerázová reťazová reakcia (real-time) pre stanovenie HSV1 a HSV2 DNA
  • Kvantitatívna PCR (real-time) –  pre stanovenie nálože HSV-1  DNA (kópie DNA/ml)

Kvantitatívna HSV1 PCR len u vybraných pacientov s pozitívnym výsledkom kvalitatívnej HSV1 PCR

Klinický materiál

Pre dôkaz špecifických protilátok

venózna krv odobratá do skúmavky so separátorom séra (gélový, resp. guličkový)

Stanovenie autochtónnej produkcie anti-HSV1/2 IgG

paralelný odber likvoru / očnej tekutiny a séra (časť likvoru / očnej tekutiny a séra zaslať do likvorologického laboratória na stanovenie o.i. celkového IgG a albumínu)

PCR metóda

Likvor, očná tekutina, ster zo spojovkového vaku,  biopsia, bronchoalveolárna laváž (BAL), amniotická tekutina, vaginálny sekrét/laváž, ster z kožných a slizničných lézií, výnimočne nezrazená krv, plazma, leukocyty.

Pokyny k odberu

Likvor, BAL, plazma, punktáty, očná tekutina sa odoberá do sterilných skúmaviek v minimálnom množstve 0,5 - 1 ml.

Stery sa odoberajú sterilným tampónom (nie detoxikovaným) do prázdnej sterilnej skúmavky.

Tkanivá (cca 1 x 1 x 1 mm) sa odoberajú do prázdnej sterilnej skúmavky.

Krv sa odoberá asepticky do skúmavky s EDTA (ako na krvný obraz) v množstve, ktoré odporúča výrobca.

Odbery sa vykonávajú asepticky, vzorky sa okamžite zašlú do laboratória pri teplote 2 - 8 ºC (maximálne do 6 hod. po odbere). V prípade dlhšie trvajúceho transportu sa vzorky zamrazia pri -25 ± 6 °C.