Syfilis (infekcia Treponema pallidum)

  • nešpecifické protilátky:
    • RPR - test
  • špecifické protilátky:
    • anti-Treponema pallidum
    • anti-Treponema pallidum (imunoblot)
  • dôkaz autochtónnej produkcie špecifických protilátok (výpočet protilátkového indexu)

Pôvodca ochorenia

Treponema pallidum (spirochéta) – je špirálovitá baktéria s pravidelnými závitmi, je infekčná len pre človeka, ktorý je jej jediným hostiteľom v prírode. Treponema pallidum má nízku odolnosť a je citlivá na vplyvy vonkajšieho prostredia,  ničia ju aj zriedené roztoky bežných dezinfekčných prostriedkov. Syfilis je pohlavná choroba a vzťahujú sa na ňu prísne epidemiologické opatrenia podľa zákona. Počet nakazených za rok na Slovensku v posledných rokoch stále  stúpa.

Definícia

Syfilis patrí medzi klasické, pohlavne prenosné choroby. Získaný syfilis sa vyvíja v troch klinických štádiách a pokiaľ nie je liečený, môže vážne postihnúť všetky orgány v tele. Najčastejšie napáda srdce, mozog, miechu a kožu. V neskorších štádiách môže viesť k duševným poruchám a k smrti.

Forma prenosu

Existujú tri možné cesty prenosu infekcie:

  1. Prenos pohlavným stykom (homosexuálnym aj heterosexuálnym)
  2. Prenos kontaminovanými predmetmi
  3. Prenos z infikovanej matky na plod počas tehotenstva (vrodený syfilis).

Zdroj a rezervoár

Infikovaný človek  ako jediný hostiteľ Treponema pallidum.

Inkubačná doba

cca 21 dní (môže kolísať 10 – 90 dní)

Mechanizmus vyvolania ochorenia

Treponema pallidum preniká do organizmu kožou alebo sliznicou a extracelulárne (mimo buniek) sa pomnoží. Rýchlo sa dostáva do lymfatických ciest, šíri sa krvnou cestou, poškodzuje vnútornú vrstvu ciev a aj ich funkciu. Spirochéty sa môžu usadiť v ktoromkoľvek orgáne alebo tkanive v tele. Baktérie bývajú obalené slizom, ktorý zabraňuje imunitnému systému aby ich zlikvidoval.

Infekčná dávka

Pre človeka nie je známa (u pokusných zvierat stačí 10 baktérií na vyvolanie ochorenia)

Postihované systémy

Pohlavné orgány, srdce, mozog, miecha, koža, kosti, cievy

Geografický výskyt

Ochorenie sa vyskytuje na celom svete.

Klinické príznaky

Syfilis môže prebiehať veľmi zdĺhavo. Baktéria Treponema pallidum sa množí v mieste prieniku do organizmu a po inkubačnej dobe (asi po 3 týždňoch) sa vytvorí hladký, tuhý, lesklý nebolestivý, vypuklý pupeň, tmavoružovej farby, veľkosti zvyčajne do 1 cmtzv. tvrdý vred (ulcus durum). Za 3-6 týždňov sa i bez liečby spontánne vyhojí. U žien sa tieto vredy zvyknú objavovať vo vagíne, alebo na krčku maternice a keďže sú nebolestivé, často ostávajú neodhalené.

Priebeh získaného syfilisu môžeme rozdeliť do nasledujúcich štádií

  • Včasný získaný syfilis (do dvoch rokov)
    • Primárny syfilis – v tomto štádiu syfilisu vzniká na mieste vniknutia pôvodcu  do organizmu nebolestivý, hladký, tvrdý vred ,červenofialovej farby (ulcus durum). Najčastejšie býva lokalizovaný na penise, vonkajších genitáliách, vo vagíne, môže byť aj v okolí pohlavných orgánov, niekedy v ústach alebo v konečníku, vzácnejšie na prsiach či prstoch. Do týždňa sa objavuje zdurenie priľahlých lymfatických uzlín.
    • Sekundárny syfilis – príznaky sekundárneho štádia sa začínajú u postihnutého  syfilisom objavovať obvykle po uplynutí 9 týždňov. Toto štádium syfilisu je veľmi rôznorodé. Pôvodca syfilisu sa krvnou a lymfatickou cestou dostáva do celého tela, lymfatické uzliny sú zdurené a objavujú sa kožné vyrážky, ktoré môžu pokrývať celé telo, alebo sa môžu nachádzať napríklad len na dlaniach, na  chodidlách, na hrudníku alebo bruchu. V okolí genitálií sa obvykle tvoria veľké sivobiele škvrny, ktoré sa spájajú do otvorených ložísk a v  tomto štádiu sú vysoko infekčné. Zmeny sa objavujú aj na sliznici pošvy a krčka maternice, objavujú sa červenohnedé, mierne vyvýšené škvrny, veľké asi ako šošovica. V tomto štádiu sa môže už objaviť aj horúčka, únava, bolesti hrdla, zmeny na sliznici úst, vypadávanie vlasov a strata chuti do jedla.
    • Latentné štádium – pri prvom i druhom štádiu syfilisu môžu príznaky ustúpiť a v latentnej (spiacej) podobe môže pôvodca syfilisu prežívať u infikovaného aj niekoľko rokov alebo dokonca až do konca života. V tomto štádiu syfilis už nie je tak infekčný ako v prvých dvoch štádiách, ale infikovaná tehotná žena môže infekciu stále preniesť na plod (vrodený syfilis).
  • Neskorý získaný syfilis
    • Terciárne štádium –  v tomto štádiu sa u infikovaných ľudí objavujú vážne kardiovaskulárne poškodenia (typické zmeny na aorte) a zmeny na kostre a kĺboch (býva poškodená nosná priehradka a perforované tvrdé podnebie). Postihnutý môže byť aj mozog a centrálna nervová sústava, čo neskôr vedie k neurologickému zlyhaniu až k demencii - neurosyfilis. Infikovaný človek môže mať halucinácie, mánio - depresívne prejavy, dochádza k úplnej paralýze. V konečnom štádiu syfilisu človek slepne, stráca všetky reflexy, trpí únikom moču a stolice, objavuje sa úplná demencia s  rozpadom osobnosti a nakoniec postihnutý syfilisom zomiera. Toto štádium je najmenej infekčné, vzniká 5 – 20 rokov po prvom štádiu. Našťastie v dnešnej dobe ho už nevídame, ale kedysi bolo celkom bežné, trpela ním a zomrela naň rada význačných osobností.
  • Vrodený syfilis

    Je dôsledkom neliečeného alebo nedostatočne liečeného syfilisu matky. Keďže sa infekcia z matky na dieťa počas tehotenstva prenáša krvou cez placentu, chýbajú príznaky primárneho štádia. Pôvodca syfilisu sa nachádza vo všetkých orgánoch plodu a tehotenstvo môže skončiť potratom. Prejavy včasného vrodeného syfilisu zodpovedajú sekundárnemu štádiu - kožné vyrážky, zväčšená pečeň. Potom nastáva fáza latencie (infekcia bez viditeľných prejavov). Po viac ako dvoch rokoch infekcie hovoríme o neskorom vrodenom syfilise, pri ktorom sa objavujú ťažké poškodenia orgánov (hluchota, perforácie podnebia, deformácie nosa, súdkovitý tvar rezákov).

Terapia

Syfilis je liečiteľné ochorenie. Lieči sa antibiotikami (Penicilin), ktoré sa môžu podávať aj injekčne, dokonca aj v treťom štádiu choroby. Poškodenie orgánov, ktoré však v tomto štádiu nastáva je nezvratné a nedá sa napraviť. Liečiť sa musia všetci sexuálni partneri.

Prevencia

Prevencia syfilisu  spočíva v rýchlej a včasnej diagnostike, účinnej liečbe, spolupráci pacienta, vyhľadaniu a vyšetreniu sexuálnych kontaktov. Pretože ide o sexuálne prenášané ochorenie, preventívne opatrenia pozostávajú tiež z vyhýbania sa infekcii a z dôsledného používania antikoncepcie (kondóm).

Aktívna imunizácia

Špecifická prevencia syfilisu očkovaním nie je k dispozícii.

Imunita po prekonaní ochorenia

Prekonaná infekcia nezanecháva imunitu, opakovaná infekcia spôsobí nové ochorenie.

Laboratórna diagnostika

Pozitívne preukázanie syfilisu z krvného testu je možné urobiť po 2 až 3 týždňoch od nákazy. Laboratórna diagnostika syfilisu sa u nás vykonáva reakciou krvného séra s nešpecifickým kardiolipínom (RPR test) a reakciami so špecifickým antigénom (TPPA, CMIA a EIA testy). Môže nastať situácia, že napriek tomu, že lekár má vážne podozrenie na syfilis, sú na začiatku ochorenia testy negatívne. Vtedy je potrebné vyšetrenia približne po 2-3, poprípade po 6  týždňoch zopakovať. Táto doba je dostatočne dlhá na to, aby si telo vytvorilo protilátky proti syfilisu, čo sa následne preukáže v krvnom teste.

Testy, ktoré sa využívajú pre diagnostiku:

RPR (Rapid Plasma Reagin Test) test - netreponémový, nešpecifický reagínový test odporúčaný WHO na skríningové vyšetrenie na syfilis. Hodnotenie je semikvantitatívne: negatívny/pozitívny na krížiky + až +++. Existuje možnosť falošne pozitívnej reagínovej reakcie (kolagenózy, gravidita, chronické infekcie atď.).

TPPA - aglutinačný test s treponémovým antigénom naviazaným na latexové častice je odporúčaný WHO ako vyhľadávacia reakcia na syfilis paralelne s RPR testom. Hodnotenie je semikvantitatívne: negatívny/pozitívny na krížiky + až +++.

V kvantitatívnej forme ho používame spolu s RPR testom pri diagnostike neurosyfilisu a očnej formy syfilisu.

EIA test pre dôkaz IgM i IgG protilátok.

Imunoblot - v súčasnosti je uznávaný WHO ako ďalší špecifický test pre diagnostiku syfilisu a používame ho pri nejednoznačných výsledkoch TPPA testu a v prípade prvého pozitívneho nálezu TPPA (RPR) u pacienta na našom pracovisku.

Séra nových sérologicky diagnostikovaných suspektných ochorení sa overujú  konfirmačným  vyšetrením v  Národnom referenčnom centre pre syfilis v Košiciach.

Odber biologického materiálu a transport do laboratória

Odoberá sa krv v množstve 5 – 7 ml do špeciálnej odberovej súpravy určenej na odber a transport krvi. Do dvoch hodín sa môže krv transportovať pri izbovej teplote.

Ak transport vyžaduje dlhší čas je potrebné vzorku transportovať a uchovávať pri  2 - 8˚C.