Infekcie Helicobacter pylori

  • anti-Helicobacter pylori IgG
  • anti-Helicobacter pylori IgG ((imunoblot)

Krátka charakteristika

Helicobacter pylori je nesporulujúca gramnegatívna špirálovitá palička, ktorá sa usídľuje v sliznici žalúdka a dvanástorníka a vyvoláva ich zápaly. Je príčinou viac než 95 % vredov duodena a viac než 80 % vredov žalúdka. Infekcie sú vo svete časté, aj keď cesty prenosu nie sú celkom objasnené. Zdrojom infekcie je väčšinou chorý človek alebo niektoré zvieratá (pes, mačka), z ktorých sa infekcia na zdravých jedincov šíri  fekálno-orálnou cestou, čiže ústami do tráviaceho traktu. Prenos infekcie z človeka na človeka je možný i prostredníctvom neumytého riadu alebo príboru, ale len bezprostredne po použití infikovaným človekom. Distribúcia závisí viac od socioekonomických ako geografických faktorov. Vo vyspelých krajinách sa jej prevalencia udáva 15 - 40 %, kým v krajinách rozvojových 70 - 99 %. Vo väčšine prípadov sa ochorenia prejavujú len nešpecifickými príznakmi, najmä nechutenstvom a tzv. dyspeptickými ťažkosťami. Vo veľkej časti pacientov však po dlhšom čase zároveň vzniká peptická vredová choroba. Je charakterizovaná tvorbou rôznych defektov v sliznici aj hlbších vrstvách steny žalúdka a dvanástorníka, ktoré sú spôsobené účinkom tráviacich štiav.

Laboratórna diagnostika

Sérologická diagnostika sa opiera o dôkaz protilátok IgG metódou ELISA (CLIA). Vyšetrenie sérových protilátok v triede IgG je vhodné predovšetkým pri diagnózach: gastroduodenálny vred, chronická gastritída, duodenitída, dyspeptický syndróm a pod. V súčasnosti však vysoká premorenosť v populácii znižuje význam tohto vyšetrenia. Dnes sa na dôkaz Helicobacter pylori využíva stanovenie antigénu Helicobacter pylori zo stolice (pozri dôkaz antigénu Helicobacter pylori, ktorý sa vykonáva na Oddelení parazitológie).

Diagnostické metódy infekcie H.pylori môžeme rozdeliť na:

  1. invazívne ( vyšetrenie bioptických vzoriek)
  2. neinvazívne:
  3. dychový (ureázový) test
  4. vyšetrenie stolice na prítomnosť antigénu H.pylori
  5. sérologický dôkaz protilátok ( IgM, IgA, IgG)

Nepriama diagnostika je postavená na kvantitatívnom dôkaze protilátok triedy IgG v sére metódou ELISA. Špecificita testu je 90%. Výsledok analýzy Informuje o kontakte s H pylori. Má význam u novo infikovaných pacientov, nie je vhodný na monitorovanie liečby. Vysoká hladina (titer) protilátok môže pretrvávať aj dlhší čas po eradikácii. Výskyt falošne pozitívnych výsledkov stúpa s vekom. Nepriama (sérologická) analýza u detí má nízku pozitívnu prediktívnu hodnotu a preto nie je odporúčaná. Pre deti je vhodný najmä test na dôkaz antigénu v stolici.

Dôkaz protilátok triedy IgA, je pre klinickú prax bez výpovednej hodnoty, neodráža status infekcie.

Imunoblot je špecifický konfirmačný test na dôkaz špecifických protilátok triedy IgG proti jednotlivým antigénom H.pylori v sére alebo plazme. Nie každý kmeň H pylori nesie genetickú informáciu pre CagA a VacA. proteíny. Po zlyhaní eradikačnej terapie a prechode do chronicity infekcie je možnosť  diagnostikovať ich séropozitivitu. Prínos by malo i stanovenie prítomnosti proteínov zodpovedných za ťažší klinický priebeh ochorenia už pred začatím prvej liečby. Prítomnosť špecifických proteínov CagA a VacA je asociovaná s vyššou patogenitou. Imunoblot je indikovaný pri chronickej aktívnej gastritíde, pri peptických vredov a zlyhaní štandardnej (ATB) liečby.

Dôkaz antigénu H. pylori v stolici je možný testom postaveným na imunochromatografickej metóde. Metóda vykazuje špecificitu 98% a senzitivitu 94%. Výsledok je pozitívny už v prvých štádiách infekcie. Je preto vhodný na prvotnú diagnostiku infekcie prípadne reinfekcie ale aj na monitorovanie úspešnosti liečby. Vzorku stolice odoberáme do parazitologických odberových nádob s integrovanou lopatkou v množstve asi 1cm3. Stolica nesmie byť vodnatá ani hnačkovitá. Stolicu odošleme v čo najkratšom čase do laboratória. Ak to nie je možné uskladníme ju v chladničke najviac do druhého dňa.

Liečba

Cieľom liečby infekcie je eradikácia H. pylori z organizmu a tým redukcia recidív peptických vredov a zníženie rizika vzniku rakoviny žalúdka.

Odporúčaná liečba podľa Maastrichtského konsenzu, trojkombinácia obsahuje inhibítor protónovej pumpy, klaritromycín a amoxicilín, štvorkombinácia obsahuje inhibítor protónovej pumpy, amoxicilín, metronidazol a doxycyklín. (viac informácií nájdete na www.SGSSLS.sk)

Liečbu organizuje a zabezpečuje gastroenterológ ak má pacient: duodenálny vred, gastrický peptický vred, rakovinu žalúdka (testovať a liečiť aj príbuzných v 1. generácii), MALT lymfóm, atrofickú gastritídu, mikrocytárnu sideropenickú anémiu, pred dlhodobou liečbou nesteroidnými antireumatikami.

Pri objednávaní diagnostických testov je dôležité poznať ich výpovednú hodnotu. Kombinácia testov závisí od indikujúceho lekára a klinického stavu pacienta.