Borelióza (Borrelia burgdorferi s. l.)

  • anti-B. burgdorferi s. lato IgM
  • anti-B. burgdorferi s. lato IgG
  • anti-B. garinii IgM (imunoblot)
  • anti-B. garinii IgG (imunoblot)
  • rekombinantný blot anti-Borrelia sp. IgM
  • rekombinantný blot anti-Borrelia sp. IgG
  • dôkaz autochtónnej produkcie špecifických IgG protilátok (výpočet   protilátkového indexu)
  • priamy dôkaz DNA Borrelia burgdorferi s. lato – kvalitatívne (PCR)

Klinický význam

Borrelia burgdorferi sensu lato je pôvodcom lymskej boreliózy. Na základe genetických, fenotypových a imunologických vlastností sa delí na viac genospecies. U nás sa vyskytujú hlavne druhy B. garinii a B. afzelii, B. burgdorferi sensu stricto, B. bavariensis, B. spielmanii sú menej časté. Borélie prenášajú kliešte druhu Ixodes ricinus. Najskôr sa rozlišovali 3 štádiá ochorenia lymskej boreliózy:

  1. štádium: včasné lokalizované štádium (o 3 dni až 6 týždňov po prisatí kliešťa) - je sprevádzané charakteristickou pomaly sa šíriacou červenou škvrnou (erythema migrans), ktorá sa objaví v mieste prisatia kliešťa asi v tretine postihnutých. Súčasťou tohto štádia sú nešpecifické príznaky ako bolesť hlavy, zvýšená teplota, nechutenstvo, únava, bolesti svalov a kĺbov, lymfadenitída.
  2. štádium: včasné diseminované štádium (niekoľko týždňov až mesiacov po infekcii) - je charakterizované zápalovým postihnutím CNS (serózna meningitída), srdca, oka (konjunktivitída), kĺbov (migrujúce artralgie) alebo kože (boréliový lymfocytóm). V tejto fáze ochorenia, najčastejšie v 3. - 4. týždni po infekcii sa začínajú tvoriť IgM protilátky. Tvorba IgG protilátok začína okolo 4. - 6. týždňa.

Pre 3. neskoré štádium (viac než 6 - 12 mesiacov po infekcii) sú charakteristické chronické zmeny rôznych orgánov, hlavne kĺbov, kože a nervového systému. B. afzelii spôsobuje hlavne postihnutie kože, B. garinii neuroboreliózu a B. burgdorferi s. s. artritídu a neuroboreliózu.

Pretože sa klinické príznaky rôznych štádií prekrývajú, v súčasnosti sa uprednostňuje delenie na skoré a neskoré manifestácie LB. Skoré štádium zodpovedá štádiám 1.+2. a neskoré štádium zodpovedá 3. štádiu. Pojem "chronická lymská borelióza" zodpovedá štádiu 3.

Vyšetrenie špecifických protilátok v triede IgM i IgG sa vykonáva testom ELISA (test na stanovenie špecifických IgG obsahuje aj VlsE antigén - Variable Surface Antigen, t. j. variabilný povrchový antigén). V diagnostickej súprave je ako antigénny komplex použitý detergentný extrakt pripravovaný z pasáží európskeho klinického izolátu B. afzelii kmeň Pko. Upresnenie špecifických protilátok metódou imunoblot sa vykonáva buď s antigénnym lyzátom (western blot), resp. s rekombinantnými antigénmi (test recomLine) B. garinii, B. burgdorferi sensu stricto, B. afzelii, B. bavariensis, B. spielmanii. Imunoblot sa považuje za nadstavbovú metódu a využíva sa najmä pri nejasných a rozporných výsledkoch základných sérologických metód. Ťažiskom diagnostiky boreliózy je nepriama sérológia. Metóda priameho dôkazu pomocou PCR sa v laboratórnej praxi využíva len ojedinele.

Prítomnosť borélií v periférnej krvi je extrémne nízka, mozgomiechový mok a očná tekutina predstavujú vhodnejšie materiály. Optimálnym materiálom je kožná biopsia, synoviálna tekutina, synoviálna membrána. Stanovisko k interpretácii nálezu boréliovej DNA v moči je diskutabilné. Pri materiáloch je extrémne zvýšený nárok na transport vzhľadom na relatívne rýchlu degradáciu nukleovej kyseliny. Nami používaná metóda je určená na detekciu kmeňov B. afzelii, B. garinii a B. burgdorferi s. s. na princípe detekcie špecifickej sekvencie DNA génu kódujúceho flagelín.

Metódy

ELISA – enzýmová imunoanalýza pre stanovenie špecifických protilátok triedy IgM a IgG (IgM – korigovaná absorbancia; IgG – kvantitatívne [U/ml]); dôkaz autochtónnej produkcie špecifických IgG
PCR – polymerázová reťazová reakcia (kvalitatívna)

Klinický materiál

Pre dôkaz špecifických protilátok (metóda ELISA, imunoblot):

venózna krv odobratá do sérovej skúmavky so separátorom séra

Stanovenie autochtónnej produkcie

paralelný odber likvoru / očnej tekutiny a séra (časť likvoru / očnej tekutiny a séra zaslať do likvorologického laboratória na stanovenie o.i. celkového IgG a albumínu)

Pre dôkaz DNA

likvor, synoviálna membrána, synoviálna tekutina, očná tekutina, biopsia, perikardiálny výpotok, moč, krv do EDTA, kliešť (priama platba).

Pokyny k odberu

Likvor, plazma, očná tekutina, synoviálna tekutina sa odoberá do sterilných skúmaviek v minimálnom množstve 0,5 - 1 ml.

Tkanivá (cca 1 x 1 x 1 mm) sa odoberajú do prázdnej sterilnej skúmavky.

Odbery sa vykonávajú asepticky, vzorky sa okamžite zašlú do laboratória pri teplote 2 - 8 ºC (maximálne do 6 hod. po odbere). V prípade dlhšie trvajúceho transportu sa vzorky zamrazia pri -25 ± 6 °C. Pri tejto teplote sa potom transportuje aj materiál do laboratória.