Antropozoonózy

  • anti-Listeria monocytogenes
  • anti-Listeria ivanovii
  • anti-Francisella tularensis
  • anti-Brucella abortus
  • anti-Yersinia enterocolitica

Diagnostika listeriózy

Krátka charakteriska

Listerióza je infekčné bakteriálne ochorenie vyvolané listériami. Ak je získané v gravidite, môže dôjsť k ochoreniu ľudského plodu (vrodená forma). Patrí medzi zoonózy. Listérie primárne postihujú zvieratá a z nich sa sekundárne prenášajú na človeka. Pre zdravého dospelého človeka nie je spravidla ochorenie nebezpečné a väčšinou je jeho priebeh bez klinických príznakov. Infekcia týmito baktériami však predstavuje veľké nebezpečenstvo pre  tehotné ženy, novorodencov a ľudí s oslabenou bunkovou imunitou (pacienti po transplantácii, imunosuprimovaní pacienti, osoby vo vysokom veku alebo pacienti s defektom imunity). Listérie patria do čeľade Listeriaceae a rodu Listeria, ktorý má v súčasnosti 6 druhov. Z nich iba dva druhy sú spojené s ochoreniami ľudí: L. monocytogenes – najčastejší pôvodca ľudských ochorení a L. ivanovii – klinicky význam tohto druhu nie je celkom objasnený a ako pôvodca infekcií je izolovaná len zriedkavo. Inkubačná doba je priemerne okolo 3 až 4 týždňov, ale môže byť až 90 dní. Hlavným zdrojom  nákazy sú potraviny živočíšneho pôvodu. Prípadnému sekundárnemu pomnoženiu listérií napomáha schopnosť listérií množiť sa aj pri nízkych teplotách, predovšetkým v chladničkách. Klinicky sa ochorenie môže prejaviť rôzne od latentnej formy cez ľahkú až po smrteľnú. Rozoznávame formy vrodené - vnútromaternicová infekcia počas gravidity alebo  získaná prenosom infekcie na novorodenca z infikovaných pôrodných ciest a formy získané  - latentná je diagnostikovaná len u žien s habituálnymi potratmi, nervová postihuje starších ľudí a osoby s oslabeným imunitným systémom, oroglandulárna sa podobá mononukleóze a septicko – tyfózna.

Infekcie gastrointestinálneho traktu z kontaminovaných potravín bývajú prechodné s miernymi klinickými príznakmi a obyčajne spôsobujú komplikácie len u imunodeficientných pacientov, resp. gravidných žien.

Protilátková odpoveď v priebehu ochorenia je slabá. Sérologické vyšetrenie pri susp. infekcii Listeria monocytogenes nemá dostatočnú výpovednú hodnotu. Sérodiagnostika je možná len pri sledovaní dynamiky tvorby protilátok.

Ťažiskovým diagnostickým vyšetrením je kultivačný dôkaz vyšetrenie z vhodného biologického materiálu (napr. hemokultúra, likvor a pod.).

Metódy

Kvantitatívna aglutinačná reakcia s antigénom  L. monocytogenes a L. ivanovii

Diagnostika anti-Brucella abortus

Krátka charakteristika

Brucely sú drobné gramnegatívne kokobacily, ktoré primárne napádajú hospodárske zvieratá. Človek sa môže infikovať väčšinou pri výkone povolania po priamom kontakte s chorým zvieraťom alebo s kontaminovanými živočíšnymi produktmi. Ochorenie preto zaraďujeme medzi antropozoonózy. Charakteristické je postihnutie lymfatického systému, sleziny, pohlavných orgánov prsnej žľazy, črevného a dýchacieho systému.

Brucelóza u ľudí prebieha buď akútne, pod obrazom chrípkového či septického ochorenia alebo chronicky s postihnutím rôznych orgánových systémov, najmä v neliečených prípadoch. Má vysokú úmrtnosť a je významnou príčinou hospodárskych strát v mnohých rozvojových krajinách.

U nás je brucelóza eradikovaná vďaka vakcinácii hovädzieho dobytka. Zdroj možnej infekcie predstavuje importovaný dobytok.

U akútnej brucelózy špecifické protilátky dosahujú hodnoty 1 : 160 a vyššie v priebehu 3.-6. týždňa ochorenia a môžu pretrvávať i niekoľko rokov. U chronickej brucelózy sa za signifikantné považujú titre 1 : 160 a vyššie.

Pri interpretácii výsledku je potrebné zohľadniť možnú skríženú reaktivitu s inými gramnegatívnymi baktériami (Y.enterocolitica, E  coli O:157, F tularensis, Vibrio cholerae).

Metódy

RBT test (Rose Bengal Test) – rýchla a vysoko senzitívna aglutinačná reakcia s antigénom bunkovej steny brucel. Používa sa ako skríningový test. Vzhľadom k eradikácii brucelózy na Slovensku je k dispozícii len kvalitatívne vyšetrenie.

Diagnostika anti-Francisella tularensis

Krátka charakteristika

Tularémia je zoonóza s prírodnou ohniskovosťou postihujúca predovšetkým hlodavce a zajacovité, u ktorých má závažný až smrteľný priebeh. Je prenosná na človeka a vyskytuje sa vo väčšine zemí severnej pologule. Pôvodca ochorenia – Francisella tularensis – sa vyskytuje v dvoch formách – A a B, pričom A je malígnejšia.

Človek se nakazí spravidla priamym stykom s uloveným či uhynutým chorým zvieraťom, pri sťahovaní jeho kože, pitvaní a porcovaní mäsa, po pití ovocných štiav z spadnutého ovocia, kontaminovanej vody a po inhalácii kontaminovaného prachu. Výrazné klinické prejavy závisia na vstupnej bráne infekcie.

Najskôr sa  zduria regionálne uzliny. Ochorenie môže probehnúť len s uvedenými lokálnymi príznakmi a bez výraznejšej bolestivosti zväčšených uzlín, ale častejšie s horúčkou, začervenaním kože nad na pohmat bolestivými zdurenými uzlinami. Podľa vstupnej brány infekcie dochádza k rozdielnym klinickým formám: ulceroglandulárnej, okuloglandulárnej, oroglandulárnej (faryngeálnej), pľúcnej, tyfoidnej (gastroenterickej, generalizovanej). Asi v tretine prípadov sa forma ulceroglandulárna komplikuje kolikvovaním a fistulovaním lymfatických uzlín, s vytekaním hnisavého obsahu z nich. V ťažkých prípadoch sa tularémia môže komplikovať meningitídou, perikarditídou, endokarditídou, osteomyelitídou a septickou artritídou.

Za pozitívne hodnoty sa považujú titre špecifických protilátok 1: 80 – 1 : 160, ktoré sa vytvárajú v 1.–3.týždni infekcie, najvyššie hodnoty sú v 2.-3. mesiaci infekcie.

Pri interpretácii výsledku je potrebné zohľadniť možnú skríženú reaktivitu s inými gramnegatívnymi baktériami (B abortus a proteus OX-19).

Metódy

Aglutinačná reakcia s antigénom Francisella tularenss.. Rýchla aglutinačná reakcia sa používa ako skríningová metóda a v prípade pozitivity špecifických protilátok sa vyšetrenie doplní o pomalú aglutináciu pre stanovenie titra anti-Francisella tularensis.

Diagnostika yersiniózy

Krátka charakteristika

Yersinióza je akútne infekčné ochorenie, ktoré patrí medzi zoonózy. Ide o primárne ochorenie zvierat (mačky, ošípané, psy, dobytok, kozy, hlodavce, vtáky), od ktorých sa človek nakazí sekundárne priamym alebo nepriamym prenosom, alebo kontaminovanými zvieracími produktmi. Pôvodcom ochorenia sú baktérie z rodu  Yersinia z čeľade Enterobacteriaceae. Z 18 druhov yersínií vykazuje patogenitu pre človeka iba 5 druhov. Na Slovensku dominujú druhy Yersinia enterocolitica a Yersinia pseudotuberculosis, ktoré vyvolávajú najčastejšie obraz akútnej až subakútnej gastroenteritídy. Pre všetky yersiniózy je spoločné, že z miesta vstupu prenikajú do lymfatických uzlín, ktoré bývajú výrazne zmenené. Vstupnou bránou infekcie je zažívací trakt, respiračný trakt a poranená koža. Najčastejšou formou infekcie je intestinálna forma enterokolitída, ktorá sa primárne vyskytuje hlavne u malých detí. Pôvodcom syndróm pseudoapendicitídy je Yersinia pseudotuberkulosis . Extraintestinálna forma je zriedkavá s častejším výskytom u žien. Vyskytuje sa aj asymptomatická forma. Komplikácie ako reaktívna artritída (lokálna syntéza protilátok v synoviálnej tekutine), erythema nodosum, proliferatívna glomerulonefritída a Reiterov syndróm sa vyskytujú zriedkavo a väčšinou sú asociované s pokročilejším vekom pacienta, prítomnosťou humánneho antigénu HLA-B27 a u osôb so závažným základným ochorením.

Špecifické IgA, IgG a IgM protilátky je možné detekovať v ranej fáze po kontakte s virulentnými factory Yersinia enterocolitica. IgA a IgM hladiny po niekoľkých mesiacoch klesajú. Protilátky triedy IgG všeobecne pretrvávajú dlhšie a je možné ich po prvom kontakte v sére detekovať 12 mesiacov alebo dlhšie. U chronických foriem ochorení a pri imunopatologických komplikáciách možno protilátky triedy IgG, a dokonca aj IgA, detekovať ešte po oveľa dlhšej dobe.

Metódy

  • ELISA IgA – kvantitatívne stanovenie Yersinia  enterocolitica sérotyp O3, O8 a O9
  • ELISA IgG – kvantitatívne stanovenie Yersinia  enterocolitica sérotyp O3, O8 a O9

Odber a transport biologického materiálu pre vyšetrenie protilátok pri podozrení na antropozoonózu:

Pre všetky vyšetrenia postačuje 1 skúmavka krvi.

Krv sa odoberá v množstve 5 – 7 ml do špeciálnej odberovej súpravy určenej na odber a transport krvi. Do dvoch hodín sa môže krv transportovať pri izbovej teplote.

Ak transport vyžaduje dlhší čas je potrebné vzorku transportovať a uchovávať pri  2 - 8˚C.