Vyšetrenie toxoplazmózy – Toxoplasma gondii, celkové protilátky, protilátky triedy IgM, IgA, IgG, avidita protilátok triedy IgG, dôkaz autochtónnej (v mieste vzniku) produkcie špecifických protilátok pri očnej forme toxoplazmózy a neurotoxoplazmóze

Toxoplazmóza je jedno z najčastejších parazitárnych ochorení rozšírené na celom svete. Etiologickým agensom je prvok Toxoplasma gondii, ktorý postihuje široké spektrum teplokrvných živočíchov vrátane človeka. Jeho definitívnym hostiteľom je mačka alebo iné mačkovité šelmy. K infekcii dochádza najčastejšie požitím oocýst v kontaminovanej pôde mačacími fekáliami (práca v záhrade, na sídliskách, detských pieskoviskách), ale prenos cýst je taktiež možný požitím surového alebo nedostatočne teplom spracovaného mäsa (bravčové, hovädzie, jahňacie, králičie, hydina, zverina, konské mäso). K prenosu môže dôjsť tiež transplacentárne, transplantáciou orgánov i krvnou transfúziou. U zdravých imunokompetentných osôb prebieha toxoplazmová infekcia väčšinou asymptomaticky. Z klinických príznakov je najsignifikantnejšia lymfadenopatia. Ako oportúnna infekcia však toxoplazmóza predstavuje potenciálne riziko vzniku vážnych porúch končiacich často fatálne u pacientov s imunitnou nedostatočnosťou, napr. AIDS, malignity a plodu, u ktorého sa intrauterinne prenesená infekcia od matiek prvoinfikovaných v tehotnosti môže manifestovať ťažkým orgánovým poškodením až abortom. Laboratórna diagnostika toxoplazmózy sa opiera predovšetkým o dôkaz špecifických protilátok v sére, resp. v iných telových tekutinách suspektných osôb. Diagnostika toxoplazmózy je u nás založená na kombinácii základných testov (dôkaz celkových protilátok metódou RVK, špecifických protilátok IgM a IgG testom ECLIA poprípade ELISA) a testov nadstavbových (stanovenie avidity IgG protilátok, dôkaz IgA protilátok, metódy Western-blotu). Reakcia väzby komplementu je základnou skríningovou metódou, ktorou má byť vyšetrené každé sérum. Reakcia umožňuje presnú titráciu antigénu aj porotilátky, čo je z hľadiska posúdenia štádia toxoplazmovej infekcie veľmi významné. RVK protilátky sa objavujú za 1 – 3 týždne po nákaze. Protilátky triedy IgM sú dôležitým markerom akútneho štádia toxoplazmózy, ktoré sú detegovateľné vo vysokých titroch práve na začiatku ochorenia. Objavujú sa už na 3. – 5. deň po infekcii a obyčajne vymiznú do 9 mesiacov. U niektorých pacientov sa však stretávame s dlhodobým pretrvávaním vysokých hodnôt IgM. Protilátky triedy IgA, podobne ako IgM protilátky sa považujú tiež za marker včasnej akútnej infekcie. Protilátky triedy IgG sa v priebehu akútnej fázy infekcie syntetizujú posledné z jednotlivých tried imunoglobulínov a vrchol dosahujú po pol roku od zistenia klinických príznakov. Počas niekoľkých mesiacov pretrvávajú vo vysokých hladinách, potom postupne klesajú a v stredných až nízkych hladinách perzistujú počas celého života hostiteľa. Prítomnosť vysokých hladín IgG protilátok ešte nemusí jednoznačne stanoviť diagnózu, avšak sérokonverzia alebo štvornásobný nárast hladín špecifických IgG protilátok akútnu infekciu potvrdzuje. Ak nie je interpretácia jednoznačná možno použiť konfirmačné testy na zistenie štádia toxoplazmovej infekcie pomocou stanovenia avidity IgG protilátok. Test avidity je založený na meraní sily väzby špecifických IgG protilátok k multivalentnému toxoplazmovému antigénu. Táto sila väzby je na začiatku infekcie slabšia (detekcia nízko-avidných protilátok), v priebehu tvorby imunitnej odpovede avidita protilátok narastá. Špecifické hladiny anti-toxoplazmových protilátok možno dokázať aj v likvore alebo komorovom moku, ale na posúdenie aktivity neuroinfekcie alebo infekcie oka je potrebné rozlíšiť, či ide o protilátky z plazmy (prienik alebo aktívny transport) alebo ide o syntézu protilátok spôsobenú poruchou hematoencefalickej bariéry. Na určenie pôvodu týchto protilátok je potrebné stanoviť protilátkový index (AI). Metóda je založená na porovnaní koncentrácií špecifických a celkových IgG v likvore (resp. v očnom moku) a v sére.