Vyšetrenie amebózy – Entamoeba histolytica, protilátky triedy IgG

Amebóza je alimentárna infekcia prenosná z človeka na človeka. Etiologickým agensom ochorenia je patogénna črevná améba Entamoeba histolytica schopná invázie do tkanív. Zatiaľ čo táto parazitóza ohrozuje 0,3 – 3 % obyvateľov krajín mierneho pásma, v oblastiach trópov a subtrópov je to až 20 – 30 %. Väčšina klinicky manifestných prípadov v Európe je importovaných, a to najmä z Ázie. Človek sa nakazí prehltnutím infekčných cýst améb, ktoré v stolici vylučuje iný človek. Zdrojom nákazy je hlavne kontaminovaná voda. Nákaza je preto častejšia v oblastiach s nízkou hygienickou úrovňou a vysokou hustotou obyvateľstva. Po prehltnutí sa v čreve z cýst uvoľnia améby, ktoré za doteraz nejasných okolností napádajú stenu hrubého čreva a po prieniku do submukózy môžu byť krvnou cestou zanesené do ďalších orgánov (CNS, obličky, slezina) a vyvolať v nich tvorbu abscesov. Dominantnou klinickou formou extraintestinálnej amebózy je absces pečene. Pečeňový amébový absces sprevádzajú vysoké teploty septického charakteru so zimnicou a triaškou a s poklepovou a palpačnou bolestivosťou v pravom podrebrí. Je 5 x častejší u mužov než u žien. Diagnostika extraintestinálnej amebózy sa opiera o dôkaz špecifických IgG protilátok v sére. V priebehu akútneho ochorenia sú hladiny protilátok IgG stanovovaných testom ELISA veľmi vysoké. Diagnózu amebózy pečene môže potvrdiť i prítomnosť ložiskovej lézie na pečeni na zobrazovacích technikách (US alebo CT) a pobyt v endemickej oblasti. Diferenciálne diagnosticky je nutné odlíšiť i bakteriálny pyogénny alebo mykotický absces (histoplazmóza, kokcidioidomykóza, aspergilóza), echinokokovú (hydatidovú) cystu, tuberkulóm, hepatóm, nádorovú metastázu a hemangióm. Nález cýst améb v stolici pri absencii sérových protilátok však extraintestinálnu infekciu nedokazuje.