Parazitologické vyšetrenie žalúdočnej a duodenálnej tekutiny

Je zamerané na dôkaz trofozoitov Giardia intestinalis a lariev helmintov. G. intestinalis je jedným z najbežnejších črevných parazitov, ktorý infikuje tisíce ľudí na celom svete. Osídľuje horné časti tenkého čreva a je pôvodcom ochorenia s názvom giardióza. Zdrojom nákazy je infikovaný človek. Giardie sa medzi hostiteľmi prenášajú odolnými štvorjadrovými cystami kontaminovanou vodou alebo potravou. Možný je i priamy fekálno-orálny prenos kontaktom, napr. medzi malými deťmi alebo pri pohlavnom styku. Nie sú výnimkou ani rozsiahle epidémie giardiózy z kontaminovaných zdrojov pitnej vody (bežné chlórovanie vody nie je účinné). Cysty môžu prežívať v studených vodách aj niekoľko mesiacov. Infekčná dávka je veľmi malá, na vyvolanie infekcie stačí 10 cýst. Väčšina infekcií prebieha asymptomaticky alebo subklinicky. Akútne štádium giardiózy má krátky priebeh (3  4 dni) a často imituje akútnu vírusovú enteritídu, bakteriálnu dyzentériu, bakteriálne alebo iné otravy z potravín, akútnu intestinálnu amebózu, alebo cestovateľskú hnačku vyvolanú toxigénnymi kmeňmi Escherichia coli. Akútna fáza sa prejavuje náhlymi hnačkami, nechutenstvom, nevoľnosťou, zvracaním a zvýšenou plynatosťou. Stolica je svetlá, vodnatá, páchnuca s obsahom veľkého množstva tukov (má mastný vzhľad) a hlienu bez prítomnosti krvi a bunkových elementov. Laboratórna diagnostika giardiózy sa opiera o priamy mikroskopický dôkaz parazita. Trofozoity hľadáme v natívnom preparáte z čerstvej vzorky stolice (trofozoity  možno zachytiť len v hnačkovej stolici vďaka rýchlej pasáži črevného obsahu črevom) alebo v duodenálnej tekutine. Vo formovaných stoliciach nachádzame obyčajne len oválne cysty. Na dôkaz cýst giardií sa používajú rôzne koncentračné metódy (pozri parazitologické vyšetrenie stolice). Pri opakovane negatívnych mikroskopických vyšetreniach, nedostupnosti testu na dôkaz koproantigénu a prítomnosti symptómov giardiózy možno vyšetriť na prítomnosť trofozoitov po stimulácii síranom horečnatým (MgSo4) duodenálnu šťavu. Šťavu musíme vyšetrovať čo najčerstvejšiu, maximálne do 2 hod. po odbere (doručiť do laboratória v termoske!), pretože o niekoľko hodín sa giardie prestávajú pohybovať a stávajú sa nezreteľnými. V duodenálnej šťave môžeme nájsť aj vajíčka ankylostóm, Fasciola hepatica alebo larvy Strongyloides stercoralis.