Parazitologické vyšetrenie moču (špeciálne na schistozomózu)

Schistozomózy sú helmintózy, ktoré patria medzi najrozšírenejšie ochorenia človeka. Sú rozšírené v sladkých vodách trópov a subtrópov, kde sú vhodné ekologické podmienky pre ich medzihostiteľov – vodných mäkkýšov. Schistozómy sú krvné motolice, ktoré parazitujú v portálnom obehu a mezenterických alebo vezikulárnych venulách človeka. Ľudia sa nakazia predovšetkým pri kontakte kože s vodou, menej často pitím kontaminovanej vody. K infekcii dochádza pri práci na zavlažovacích poliach, údržbe zavlažovacích kanálov, rybolove, brodení vodných tokov i močarísk, kúpaní a praní prádla. Infekčným agensom sú larválne štádiá – cerkárie, ktoré sa vyvíjajú vo vodných slimákoch. Po aktívnej penetrácii cerkárií cez kožu človeka, čo sa môže prejaviť ako cerkáriová dermatitída, sa dostávajú do krvného obehu a usadzujú sa v subepiteliálnych krvných cievach cieľových orgánov, t. j. v močových cestách (Schistosoma haematobium), pečeni (S. japonicumS. mansoni) a črevnom systéme (Smansoni, prípadne S. japonicum), kde pohlavne dospejú a kopulujú. Produkované vajíčka sa z kapilár dostávajú do tkanív a s močom alebo stolicou odchádzajú z tela hostiteľa. Prítomnosť vajíčok s ostrými tŕňmi vedie ku vzniku granulómov a fibrotizácií, čo zapríčiňuje ireverzibilné morfologické aj funkčné zmeny postihnutých orgánov. Diagnostika schistozomózy sa okrem mikroskopického dôkazu vajíčok v stolici alebo v moči, prípadne v bioptickej vzorke z tkaniva opiera aj o detekciu protilátok sérologickými metódami (hemaglutinácia – protilátky možno dokázať až 2 – 3 mesiace po nákaze) ako aj cestovateľskú anamnézu.