Endokrinné orgány

Endokrinné orgány Diagnostika
Štítna žľaza Tenkoihlová aspiračná cytológia štítnej žľazy (odber vykonáva endokrinológ, radiológ). Na základe výsledku cytológie a sonografického vyšetrenia (prirodzene i iných klinických a laboratórnych vyšetrení) endokrinológ stanovuje ďalšiu liečbu pacienta.

Nasledujúcim krokom je mnohokrát operácia, kde je pomerne často vyžadovaná rýchla peroperačná biopsia, v rámci ktorej sa v priebehu operácie snažíme určiť charakter vyšetrovanej lézie a jej biologické správanie. Na základe vyjadrenia patológa operatér modifikuje svoj postup, ponechá, resp. vyoperuje ďalší lalok štítnej žľazy a v prípade potreby ďalej rozširuje operačný výkon o lymfadenektómiu.

Klasická/definitívna biopsia tvorí základ našej diagnostiky a niekedy prináša diagnostické výzvy, kde si pomáhame panelom imunohistochemických vyšetrení.

Primárne folikulové lézie bývajú TTF1- pozitívne a Thyroglobulin-pozitívne. Zároveň kombinácia troch protilátok (Cytokeratin 19, HBME-1 a Galectin 3) nám spoľahlivo pomôže oddiferencovať benígnu a malígnu léziu. Medulárny karcinóm môže mať rôznorodý histomorfologický obraz, je TTF1- pozitívny, ale neexprimuje Thyroglobulin. V ďalšom kroku využívame jeho expresiu s protilátkami proti Calcitonínu, CEA a Chromogranínu.
Príštitné telieska Najčastejším dôvodom vyšetrovania prištítnej žľazy je hyperparathyoidizmus. Operatér musí odstrániť zdroj zvýšenej produkcie parathormónu, čím je najčastejšie adenóm prištítneho telieska. V tomto prípade je veľmi užitočnou rýchla peroperačná biopsia (spolu so statimovým určením hladiny parathormónu). Ide o náročný výkon ako pre operatéra, tak aj pre patológa.

Oblasť štítnej žľazy a prištítnych teliesok môže byť aj sekundárne nádorovo postihnutá priamym prerastaním najmä pri karcinómoch hrtana, alebo metastatickým postihnutím (ide najmä o karcinómy prsníka a pľúc). Origo sekundárneho malígneho novotvaru sa snažíme určiť aplikáciou rôznych imunohistochemických vyšetrení. Dôležité je tiež monitorovať infiltráciu tejto oblasti novotvarmi hemopoetického systému, kde nám na presnú typizáciu lézie slúžia najrôznejšie protilátky typu „CD“ a iné.

V poslednom rade je potrebné diagnostikovať aj extraadrenálne paragangiómy (jugulotympanické, karotické). Tieto sa vyznačujú najmä vysokým stupňom expresie Synaptofyzínu a Chromogranínu, pri negatívnej expresii (alebo pri nízkom stupni expresie) Cytokeratínov a prítomnosťou sustentakulárnych buniek vyznačujúcich sa S-100 pozitivitou.
Nadoblička Ide o lézie vychádzajúce z histogeneticky rozdielnych oblastí: kôry nadobličky a drene nadobličky. Prototypom novotvaru drene je feochromocytóm a prototypom novotvaru kôry je adrenálny kortikálny adenóm/karcinóm. V oboch prípadoch ide spravidla o hormonálne aktívne novotvary, ktorých histomorfologický obraz nemusí byť charakteristický.

Feochromocytóm sa vyznačuje koexpresiou Chromogranínu a Synaptofyzínu a prítomnosťou sustentakulárnych buniek vyznačujúcich sa S-100 pozitivitou.

Adenómy/karcinómy sú Synaptofyzín-pozitívne, ale Chromogranín-negatívne. Medzi imunofenotypové charakteristiky novotvarov kôry nadobličky patrí aj pozitívna expresia s protilátkou proti Melan-A, ako aj takmer vždy negatívna expresia Cytokeratínov (poznámka: aj keď paradoxne ide o epitelové novotvary).
Endokrinný pankreas Endokrinné novotvary pankreasu vychádzajúce z Langerhansových ostrovčekov verifikujeme pomocou aplikácie tzv. neuroendokrinných markerov (Synaptofyzín, Chromogranín, CD56), potenciál a ich biologické správanie nám pomôže určiť proliferačný marker Ki67 a endotelové markery CD31, CD34 a D2-40, ktoré demaskujú prípadnú angiolymfatickú nádorovú inváziu novotvaru.